Každý pozná život v panelákových nocľahárňach. Minimum obchodov, sem-tam nejaká lavička, žiadny priestor pre šport. Skrátka, za všetkým treba chodiť do centra.
Rómske osady fungujú veľmi podobne. Keď sa pozrieme bližšie, zistíme, že v osade sú vlastne len domčeky. Žiadny verejný priestor, o jeho úprave nehovoriac. Žiadny priestor pre deti.
Prečo sa potom rozčuľujeme, keď prechádzame autom po ceste plnej detí? Je to jediný spevnený povrch – jediné miesto, kde si môžu zahrať futbal, alebo skákať gumu. Jediné miesto, ktoré je rovné a relatívne bez blata.
V každom projekte bývania preto treba myslieť aj na vybavenosť. Bývanie nie je len o nových domoch, ale aj o trávení času vonku, vytváraní priestorov, kde sa môžu ľudia stretávať a deti sa rozvíjať.
Preto ďalším krokom v súvislosti s rozvojom svojpomocnej výstavby v Rankovciach je prirodzene aj rozvoj verejného priestoru. Rozhodli sme sa začať ihriskami pre deti. Momentálne je rómska časť na prudkom svahu, ktorý je často podmývaný. Deti sa hrajú na hlavnej ceste, často sa stávajú autonehody.
Spolu s mojimi študentami z Fakulty architektúry sme sa do toho pustili.
Nič nebetónujeme. Samozrejme, drevo a kov sú zaujímavé materiály na recykláciu a finančné prilepšenie si. Súčasne, naša cieľové skupina je asi 200 detí. My vieme ponúknuť len pár detských húpačiek. Priorita je vytvoriť rovnú plochu, kde je možné hrať loptové hry. Všetko ostatné je bonus.
Projekt sme pripravili na jeseň 2013, realizovali sme počas workshopov vždy na jar a jeseň až do roka 2015.
Ďakujem svojim študentom a desiatkam detí, ktoré s nami intenzívne pomáhali celé dni.
A foto z realizácie, Nakoniec sme sa kvôli úspore zdrojov rozhodli oplotiť len časť pre malé deti.
Katarína Smatanová 